HELSINKI, BRATISLAVA. Od októbra 2023 bolo v Baltskom mori poškodených najmenej jedenásť podmorských káblov, naposledy medzi Lotyšskom a Švédskom.
Pri ich poškodzovaní sa opakuje rovnaký vzorec – plavidlo, ktoré je formálne civilné a zvyčajne registrované na vzdialenú krajinu, spustí kotvu, ktorú ťahá po morskom dne desiatky kilometrov a poškodí ňou podmorský kábel alebo potrubie.
Keď sa udalosť začne vyšetrovať, posádka, ktorá nezriedka hovorí po rusky, povie, že šlo o nešťastnú náhodu.
Podobnú smolu malo v Baltskom mori už toľko plavidiel, že Severoatlantická aliancia v ňom 14. januára spustila hliadkovaciu misiu Baltic Sentry (Baltská stráž), ktorá má strážiť Baltské more, ktoré je po vstupe Fínska a Švédska do aliancie takmer vnútorným morom NATO. Pre Rusko je však dôležitou prístupovou cestou k Petrohradu.
Vzhľadom na to, ako poškodenia káblov prebiehajú, sa hovorí o „hybridných útokoch“, no nikto z nich zatiaľ priamo neobvinil Rusko. „Hybridné znamená sabotáž. Znamená kyberútoky.
Niekedy aj atentáty a v tomto prípade to znamená útoky proti našej kritickej podmorskej infraštruktúre,“ cituje denník The Independent Marka Rutteho, generálneho tajomníka NATO.
Samotná tlačová správa NATO informuje, že sa na misiách zúčastňujú lode, pozorovacie lietadlá, ale aj nové technológie, medzi ktorými spomína námorné drony.
Okrem nich však dnes Baltik strážia aj stíhacie lietadlá a umelá inteligencia.
V článku sa dočítate:
- čo chce misia Baltic Sentry docieliť,
- aké lietadlá a lode sa na nej zúčastňujú,
- čo zatiaľ vieme o dronoch a umelej inteligencii v tejto misii.
Reakcia trvala 17 hodín
„Rýchlosť je tu najdôležitejšia,“ povedal veliteľ námorných operácií NATO v Baltiku, dánsky kapitán Niels Markussen pre CNN, ktorá priniesla podrobnú reportáž z misie.
Zdôrazňuje, že sa snažia dosiahnuť reakčný čas od pol hodiny po hodinu. Stanica pripomína, že keď minulý rok hliadkové plavidlá preverovali jednu z lodí, ktorá po dne vliekla kotvu, zareagovali až za 17 hodín.
Samotný Markussen zdôrazňuje, že pri misii okrem lietadiel či plavidiel pomáha aj umelá inteligencia, s pomocou ktorej sa Baltic Sentry snaží vystopovať vzorce podozrivého správania, keď sa napríklad nejaká loď „motá“ alebo spomalí na kritickom mieste v blízkosti káblov. „Máme obraz o podmorskej infraštruktúre a porovnávame ho s obrazom toho, čo sa deje na hladine,“ vysvetlil.
Čln s raketami aj ponorka. Ukrajinský pokrok vo vývoji dronov prekvapil aj expertov Čítajte CNN počas reportáže navštívila aj palubu nemeckej mínolovky FGS Datteln, ktorej posádka do mora vypúšťa flotilu takmer dvojmetrových oranžových dronov. Pravdepodobne ide o drony Seafox, ktoré sú pôvodne určené na odhaľovanie námorných mín, no v tejto misii slúžia na kontrolu podmorskej infraštruktúry.
S loďou komunikujú po optickom kábli a v prípade, že nájdu poškodené káble alebo potrubia, dokážu na video zaznamenať dôkazy.
Seafox sa dokáže ponoriť do hĺbky tristo metrov a jeho akčný rádius je zhruba 1200 metrov. Najhlbší bod Baltského mora má 459 metrov, priemerná hĺbka mora je 52 metrov.
Prvé nasadenie dronov
Pri téme dronov sa zväčša hovorí o lietajúcich strojoch, no aj z ruskej vojny proti Ukrajine sú známe zaujímavé hladinové a podmorské autonómne plavidlá.
